Ontário je na predaj. Naozaj. Podľa kanadského štatistického úradu vlastní dom doteraz najväčší počet obyvateľov tejto krajiny. Je to výsledok ustavične narastajúceho množstva obyvateľov, ale aj ekonomických faktorov. Zatiaľ čo americký hypotekárny trh prežíva obrovskú krízu, Kanada sa jej zatiaľ vyhla. Rozdiely v porovnaní so susedom, ako o tom píše Phil Dorner, spočívajú v jednoduchšej ekonomike, konzervatívnejšom investičnom prostredí a v neposlednom rade aj v tom, že každá pôžička na kúpu nehnuteľnosti musí byť v Kanade poistená. Kanadský dolár je po viac ako tridsiatich rokoch silnejší než americký, a hoci v niektorých častiach krajiny stúpli v minulom roku ceny nehnuteľností o vyše 11 percent, počet predaných domov celkovo presiahol pol milióna.
O tom, že je Ontário na predaj, sa napokon môžete presvedčiť na vlastné oči, a to nielen v uliciach miest a na vidieku. Už po troch hodinách jazdy autom z Toronta na sever sa dostanete do prekrásnej prírody ontárijskej oblasti Muskoka presýtenej jazerami, močiarmi a mokraďami, medzi ktorými sa tiahnu rozsiahle zmiešané lesy. Vezúc sa medzi nimi po zvlnených cestách a cestičkách, nemôžete prehliadnuť desiatky tabúľ realitných kancelárií, ktoré ponúkajú na predaj väčšie a menšie kusy ešte neporušenej, nádhernej pôdy, veľmi často priamo na brehu čistučkého jazera.
O tom, že je Ontário na predaj, vie aj nezisková organizácia The Nature Conservancy of Canada. Usiluje sa chrániť ekologicky cenné časti krajiny aj tak, že ich odkupuje a ponecháva im pôvodnú podobu bez najmenších zásahov, takže napríklad akákoľvek takto odkúpená mokraď si aj na ďalšie desaťročia či storočia pokojne môže ostať mokraďou. Všetko sa to robí za peniaze darcov z rôznych sociálnych a ekonomických vrstiev, Kanaďanov, ktorí si týmto spôsobom kupujú pôdu vlastnej krajiny, lebo vedia, že hoci im fakticky neprináleží, takto im bude nedotknutá patriť navždy. Podobne konajú aj niektorí jednotlivci. Maliar Peter Fromme-Douglas si na okraji muskokského mestečka Baysville kúpil veľký pozemok a v jeho prednej časti postavil drevený dom a drevenú galériu. Celú zadnú časť pozemku tvorí močiar, ktorý nový majiteľ s radosťou ponecháva jeho pôvodným obyvateľom.
Medzičasom sa na Slovensku rozhoduje o stavaní dvojkrížov na našich kopcoch, kopčekoch a vŕškoch. Majú byť prejavom akéhosi zatuchnutého vlastenectva časti národa, ktorý si tým, že sa ustavične obzerá dozadu, nemôže hľadieť ani pod vlastné nohy. Ešteže naša krajina nie je plná močiarov a mokradí.
Peter Milčák
Foto: pixabay.com