Nenávidím tradičnú kanadskú otázku: How are you? alebo How are you doing?
Ľudia na ňu väčšinou nechcú odpovedať práve preto, lebo sa ich mechanicky každý pýta to isté. Rovnaká otázka na nich číha na každom rohu, v každom obchode či v kaviarni.
A ľudia vedia, že ak by odpovedali negatívne, dostanú ďalšiu otázku: prečo? Táto otázka si však už vyžaduje vysvetlenie, ale vysvetliť také niečo niekoľkokrát denne nie je vôbec jednoduché. Pri početnom vysvetľovaní človek môže prísť len na dve veci: že je toho pomerne veľa z čoho mu je tak zle, alebo že sa usiluje zabudnúť, prečo je mu tak zle, čo však jeho stav postupne ešte zhoršuje.
Najhorší na tejto nenaplnenej komunikácii je fakt, že ten čo sa pýta, sa o ozajstnú, osobnú odpoveď ani nezaujíma. V skutočnosti ide len o nejaký falošný spoločensko-morálny vírus. Často sa stáva, že človek, ktorý sa pýtal, si svoju odpoveď ani nevypočuje, lebo v čase, keď zaznie, je už niekoľko krokov za osobou, ktorá odpovedá.
Ja sa vždy snažím odpovedať inak. Tu sú moje tri najobľúbenejšie odpovede:
1. Like tommorow. (Tak ako zajtra.)
2. The good times are killing me. (Tieto dobré časy ma kántria.)
3. Same old, dazed and confused. (Rovnako starý, omráčený a zmätený.)
Ak máte nápad, o ktorý by ste mohli obohatiť moju zbierku odpovedí, pošlite mi ho.
-mosquito-
Foto: pixabay.com
Dobrý článok.
How are you ? 😀