Mentálna anorexia sa vkráda do života mladých dievčat veľmi nenápadne a rafinovane. Čo vyzerá na začiatku ako neškodná, ba priam priaznivá zmena životného štýlu, končí ako zhubná závislosť, ktorá oberá dievčatá a ženy nielen o telo, ale i o dušu. Nikdy by som neverila ako dokáže anorexia zmeniť celý profil osobnosti človeka, pokiaľ sa moja blízka priateľka nestala sama obeťou anorexie.
Všetko sa to začalo cez letné prázdniny pred maturitným ročníkom. Slnko, voda a ľahké oblečenie zrejme zlákali moju priateľku k tomu, aby skúsila zhodiť zopár kíl. Nedržala žiadnu konkrétnu diétu, ani nemala žiadny konkrétny systém, ale začala pomaly zmenšovať porcie jedla. Vždy sa cítila byť pri sebe. Jej prirodzená telesná konštitúcia bola atletická, ale pevná. Vhodná na volejbal a iné športy. Výška a váha asi 177/75, pevné vyšportované telo a súmerná postava. Jej nešťastný problém s váhou nevyprovokovala žiadna konkrétna situácia, ani nešťastná láska. Sama dnes hovorí, že ani presne nevie, ako sa do toho bludného kruhu dostala.
Menštruovať prestala už v septembri. Navonok nebolo zatiaľ nič badať, až na tých zopár kíl, ktoré zhodila. Maturitný ročník bol pre nás všetkých náročný, nakoľko nás strašili s novou maturitou z cudzieho jazyka. A to bol ďalší kľúčový moment, ktorý hlboko otriasol jej psychikou. Neverila, že zmaturuje z cudzieho jazyka. V jazyku bola priemerná, ale nová maturita predstavovala otáznik i pre učiteľov, nieto ešte pre študentov. A tak pomaly, ale isto chudla ďalej.
Stužková v novembri bola pre ňu len ďalšia nepríjemná povinnosť a s váhou 62kg a výškou 177cm vyzerala ako modelka. Farba tváre, hustota vlasov a výraznejšie zmeny v správaní nastali až v novom roku. Všetci sa jej vypytovali, čo sa deje a ju to ešte viac znervózňovalo. Nemala pocit, žeby sa niečo dialo, samozrejme okrem neúmerného stresu okolo maturity. Neprítomný pohľad, sivožltá farba pokožky, kostnatá vychudnutá postava a mrzutá povaha však hovorili za všetko.
Konečne prišla maturita a ona, ktorá sa bála, že nezmaturuje, skončila s dvojkou z cudzieho jazyka. Určite to bola pre ňu obrovská úľava, ale zmena v jej živote nenastala tak rýchlo. Šoky, strach, stres a nespokojnosť so svojou postavou sa nedá zmietnuť zo stola zo dňa na deň. Jediný svetlý bod na celej jej krížovej ceste bol, že nezvracala. Ale veľmi málo jedla. Jedla i v škole a neutekala potom na toaletu. Ani nemusela. Jej telo bolo pod neuveriteľne prísnou kontrolou psychiky, ktorá uznávala len mini porcie jedla. Pre neprítomnosť menštruácie navštívila s mamou lekára, ktorý hneď povedal, že je to mentálna anorexia, ale ona tvrdohlavo odmietala ísť k „cvokárovi“.
Samozrejme ako vynikajúcu a perfekcionistickú študentku ju prijali na vysokú školu. Nastúpila tam ako 52 kg stebielko, s tretinou pôvodného množstva vlasov a smutným výrazom tváre. Keď si teraz pozeráme jej fotku v starom indexe, dívame sa na živú mŕtvolu bez duše a nechápeme. Vysokú školu zvládala dobre a koleso osudu sa začalo pomaly otáčať v jej prospech. Najväčší zlom nastal na jar v letnom semestri prvého ročníka.
Milovníčka psov a zvierat sa začala so svojim štvornohým priateľom konečne venovať svojej dlhoročnej, no zatiaľ len z diaľky obdivovanej vášni, agility. A kilá sa pomaličky začali vracať späť. V máji už vyzerala ako kedysi na stužkovej a dokonca si odo mňa vzala liek Vanadium metallicum, ktorý sa v homeopatii používa aj na liečenie anorexie. Na konci roka to už bola opäť ona. Do jej tela sa vrátila radosť a život. Bezstarostnosť a smiech. Duša opäť prijala telo za svoj domov. No menštruácia nie je taká zábudlivá. Neodpustí tak silné prehrešky. Ale po takmer troch rokoch od osudného leta, kedy to začalo, sa prirodzene vrátila a všetko bolo ako kedysi. Priateľka našťastie nemala záujem chodiť po lekároch a dopovať sa hormónmi, ktoré vyvolajú menštruáciu, napriek faktu, že telo na to nemá dosť síl. Najprv treba posilniť telo, vrátiť mu všetky stratené minerály a živiny a predovšetkým vyliečiť psychiku a nájsť tú správnu slepačiu polievku pre dušu.
Dnes už žije normálnym pracovným, partnerským a spoločenským životom aj so svoju pevnou telesnou konštitúciou a nedrží žiadne diéty. Miluje šport, zvieratá a sladkosti. Vraví však, že prekonať anorexiu, znamená ostať navždy poznačená. Abstinujúca. V krízových životných situáciách si musí dávať pozor na myšlienky, ale ako sledujem jej život, zvláda to obdivuhodne. Anorexia je temná stránka na knihe jej života, ale ona sa snaží, aby to bola už len spomienka, ktorá bude blednúť každým dňom jej nového života.
Autor článku Anorexia, maturita a nový začiatok: iwi
Foto 1: pixabay.com
Foto 2: scale 1/autor: peter_w/FreeImages.com Content License