Zákony šťastia – Ako dosiahnuť väčšiu radosť zo života a kedy budeme skutočne šťastní?

Na svete nie je nič, čo by ľudia hľadali vytrvalejšie a s takým nasadením ako pravé šťastie. Je to niečo, čo hľadajú úplne všetci. Materialisti i veriaci, bohatí i chudobní. A napriek tomuto úmornému hľadaniu len málokto môže skutočne od srdca povedať, že je šťastný. Je šťastie niečo, o čo musíme deň čo deň bojovať, aby sme ho niekedy v ďalekej budúcnosti konečne dosiahli, alebo ho môžeme ľahko získať a denne sa z neho radovať?

ČÍM VIAC MÁM, TÝM SOM ŠŤASTNEJŠÍ

Ľudia skákajúci do výšky od šťastia a radostiJe to už raz tak. Šťastie je tou najvyhľadávanejšou vecou na svete. Elixír, po ktorom túži každá ľudská bytosť bez ohľadu na národnosť či vierovyznanie. Chceme ho všetci, rozdiel je iba v ceste, akou ho chceme dosiahnuť. Práve táto cesta sa u rôznych jednotlivcov veľmi líši v závislosti od ich vnútorných životných postojov. Západný svet uveril domnienke, že dosiahne šťastie prostredníctvom hmotného blahobytu. Tejto základnej myšlienke podriadil všetko – prácu, ktorá je vhodná len ak dobre vynáša, vzdelanie, ktorého výber je motivovaný možnosťou zárobku v budúcom povolaní, a nie osobnými vlohami jednotlivca, ako aj smerovanie hospodárstva – rast HDP je najvyššou podmienkou vyspelosti štátu, a tým i spokojnosti občanov.

Profesor Richard Easterlin vo svojom článku: „Dá sa šťastie kúpiť za peniaze?“ vychádzal z údajov získaných prieskumom verejnej mienky a došiel k záveru, že pri porovnaniach názorov občanov rôznych štátov sa neprejavoval výrazný vzťah medzi priemerným príjmom na hlavu a stupňom pocitu šťastia. V rámci jednotlivých krajín, pri porovnávaní časových období sa však určitý vzťah prejavoval. Opýtaní Američania sa cítili v roku 1970 menej šťastní ako v roku 1957. Údaje za Ameriku medzi rokmi 1957 až 1970 sú významné už preto, že až do relatívne nedávnej doby žiadny národ nemal väčší sklon považovať sa za šťastný než práve Američania. Tieto výpovede prispievajú k pochybnostiam o tom, že by zvyšujúca sa životná úroveň bola priamo úmerná rastu spokojnosti obyvateľstva.

AK TO ZÍSKAM, POTOM UŽ BUDEM NAOZAJ ŠŤASTNÝ

V podstate však nie sú potrebné žiadne výskumy, aby človek dospel k názoru, že napĺňanie hmotných potrieb neprináša človeku skutočné šťastie. Pri hlbšom zamyslení sa predsa môžeme na svojich životoch ľahko spozorovať, že takéto uspokojenie je len dočasné, je to chvíľa akejsi spokojnosti, radosti, slasti. Ale aj v tejto chvíli si predsa uvedomujeme, že je pominuteľná a o chvíľku bude opäť preč. Okrem toho možno pri napĺňaní takýchto potrieb vypozorovať ešte jednu vec – ich neustále stupňovanie. Človek bývajúci v paneláku napríklad túži po veľkom dome so záhradou, bazénom a terénnym autom. Roky ťažko pracuje, aby tieto veci dosiahol, splnil si svoj sen a potom ich v pote tváre naozaj raz získa. Veľké nadšenie zo získaných vecí však trvá iba krátko, človeku zovšednejú a on cíti, že mu stále niečo chýba. Jeho nároky sa opäť zvýšia, túži mať viac, aby opäť zažil ten pocit radosti a takto sa to neustále stupňuje, pričom skutočné, trvalé uspokojenie sa nedostaví nikdy. Tento dej je zákonitý, môžeme ho zažiť všetci. Nepotrebujeme žiť celý život v blahobyte, aby sme si uvedomili, že skutočné šťastie neprináša. Iste sme mnohí mali životné obdobia, keď sa nám finančne darilo lepšie i horšie. Napriek tomu nemožno jednoznačne tvrdiť, že v čase keď sme boli bohatší, boli sme i šťastnejší. Poznáme tiež pocit, ako sme sa mesiace tešili na vytúženú dovolenku pri mori a keď sa pomaly schyľovala ku koncu, vzrastal náš pocit úzkosti z toho, že ideme opäť žiť „obyčajný jednotvárny život“. Je potrebné, aby človek svoj život takto odžil? V neustálych sínusoidách krátkodobej radosti a potom obyčajného jednotvárneho života? Kde je to rozprávkové trvalé šťastie, vari len v rozprávkach?

Ak je človek vnímavý, môže k poznaniu márnosti takéhoto života dospieť v pomerne krátkom čase. Ak nerezignuje, môže sa vydať na cestu hľadania toho pravého šťastia a otvoria sa mu netušené obzory.

DOSTANEME TO, ČO SI ŽELÁME?

Šťastné tvárePočet ľudí, ktorí necítia životné naplnenie, stále rastie. Nie je preto náhoda, že sú dnes kníhkupectvá plné kníh, ktoré ponúkajú „zaručený návod na šťastný život“. Veľký boom zažívajú knihy o pozitívnom myslení. Podľa návodu niektorých z nich len jednoducho stačí, aby sme mysleli vždy pozitívne, nech sa deje čokoľvek, a náš život naberie iný smer. Napríklad stačí každé ráno myslieť na to, že chceme veľké červené BMW, po pár mesiacoch sa naše myšlienky zhmotnia a nejakým zvláštnym spôsobom to auto získame. Môj kamarát podobnú knihu čítal. Jednej noci sa mu prisnil sen, aby si kúpil los a vyhrá motorku. Na druhý deň si los kúpil a motorku naozaj vyhral. Možno na základe toho usudzovať, že stačí naozaj len pozitívne myslieť? Skúste to, no pravdepodobne zažijete o pár mesiacov sklamanie. Kamarátovi bol pravdepodobne osud v tej chvíli naklonený. Myšlienky majú obrovskú moc, ale nie sú všemocné. Majú schopnosť priťahovať podobné myšlienky a každopádne im možno prisudzovať pozitívny účinok, predsa však nedokážu všetko. Keby sme sa mohli cítiť šťastní len vďaka tomu, že si to budeme želať, proste by sme si to želali – a hra by bola dohraná. Ale tak to nie je. Ak sa matka v noci strachuje o svoje dieťa, ktoré malo byť už štyri hodiny doma, asi jej pramálo pomôže snažiť sa v takom emočnom rozpoložení tvoriť pozitívne myšlienky. Starosť o druhých pochádza z duše, z jadra človeka, ktoré je omnoho silnejšie ako myšlienkové chcenie.

ROVNICA ŠŤASTIA

Ak si prečítame všemožnú motivačnú literatúru, ktorá nám pomáha nájsť cestu k šťastiu, môžeme spozorovať určité podobné charakteristiky. Rovnica šťastia je pomerne jednoduchá: šťastie = uspokojenie/potreby.

Človek je bohatý, ak má dosť peňazí, aby uspokojil všetky svoje túžby. Existujú teda dva spôsoby, ako bohatstvo získať: Buď zarobíme, zdedíme, požičiame si, či nakradneme toľko peňazí, aby vyhovovali našim túžbam, alebo si vypestujeme spôsob života, v ktorom bude len málo túžob – tak budeme mať vždy dostatok peňazí. Ako hovorí Dan Millman, autor motivačnej literatúry, ktorá ovplyvnila milióny ľudí: „Tajomstvo šťastia nespočíva v tom, že sa snažíš mať niečoho viac, ale v tom, že si pestuješ schopnosť radovať sa z mála“.

Túto vetu sme v mnohých obmenách počuli viackrát, takže môže znieť ako prázdna fráza. Ono to totiž len tak nefunguje, zrazu si povedať: „dobre, idem sa tešiť z mála“. Napriek tomu sa to dá, je na to však potrebná zásadná vec – a tou je duchovné naplnenie.

DUCHOVNÉ NAPLNENIE

Duchovné naplnenie, ako to už názvu vyplýva, je niečo, čo naplní dušu človeka, to najhlbšie vnútro každého z nás. A je to opäť niečo, čo mohol prežiť každý. Nepotrebujeme po tom pátrať v knihách, pretože takýto zážitok sme neraz iste okúsili. Niekto si vybaví spomienku, ako daroval chlapcovi zo susedstva bicykel, pretože boli prázdniny a on žiadny nemal. Chlapcova vďačnosť ho hriala pri srdci. Iný si predstaví úspešné zvládnutie náročnej úlohy v zamestnaní, ktoré prinieslo úžitok celej firme, ďalší daroval priateľke obraz, ktorý sám namaľoval. Možnosti ako toto naplnenie dosiahnuť sú tisícoraké, spája ich však spoločný menovateľ: „snaha byť na úžitok iným, nie sebe“. Práve pri tejto snahe, ktorá je zameraná na úžitok druhým, človeka zasiahne to najhlbšie šťastie, ktoré je schopné rozochvieť celé jeho telo, a dokonca umlčať hlasivky. V takomto okamihu má človek pocit, akoby ho zasiahla mocná, neviditeľná sila. V tejto chvíli človek vie, že toto je to šťastie, ktoré ospevovali básnici, toto je tá cesta, ktorou môže dosiahnuť blaženosť. Vtedy sa už viac nepotrebuje pýtať, nepotrebuje čítať knihy, nemá pochybnosti ani otázky, on to proste vie.

ŠŤASTIE AKO VEDĽAJŠÍ EFEKT

 Motýľ v dlaniNa tento fakt poukazovalo mnoho významných osobností, predsa však ho musí každý z nás sám prežiť, aby si ho plne uvedomil a uveril mu. Človek potrebuje zmysel života, zmysluplnú činnosť, ktorej vedľajším efektom bude pravé čisté šťastie. To isté mal na mysli Thoreau, keď napísal: „Šťastie je ako motýľ: čím viac sa za ním naháňaš, tým viac ti uniká. Ale len čo začneš venovať pozornosť niečomu inému, ono priletí a poľahučky ti sadne na rameno.“

Známy psychiater Viktor Frankl, ktorý prežil koncentračný tábor, poukazuje na to, že ak človek nájde svoj zmysel, nájde aj šťastie a vôľu žiť i v tých najťažších vonkajších podmienkach.

Ak sa človek dostane tak ďaleko a pochopí pravú podstatu šťastia a začne ju aj uplatňovať, celý jeho život sa od základu zmení. Nie je to tak, že by pozemské pôžitky a radosti zo svojho života vyradil a pohŕdal nimi. To vôbec nie je potrebné. Práve v duchovnom naplnení však má z týchto vecí omnoho silnejší pôžitok a väčšiu radosť. Nestavia si ich však za primárny základný cieľ, pretože vnútorne vníma, že pre jeho život nie sú nutné. Je predsa šťastný. V takomto živote prežíva aj povestné „šťastie bez príčiny“. Je to spôsobené tým, že je veľmi silne napojený na základnú životnú energiu, ktorá prúdi celým stvorením a hoci je neviditeľná, možno ju preciťovať. Toto neviditeľné spojenie sa prejavuje ako detská radosť zo všetkého, čo svet ponúka. Od pohľadu na krásneho motýľa, ktorý okolo preletí, až po hlas vetra, ktorý práve vanie. Ako píše Herbert Vollmann: „Len čo človek spozná, že iba spojenie s duchovnou silou je jeho najvyššie šťastie, za nič na svete už nebude chcieť postrádať jej vedomé prijímanie, nech sa nachádza kdekoľvek v nezmerných diaľkach stvorenia.“

ŠŤASTIE V KAŽDEJ CHVÍLI

Cesta k šťastiu je vlastne veľmi jednoduchá. Je len trocha ťažšie dosiahnuteľná, pretože nikto nás k nej nemôže prinútiť, ani nám šťastie vysypať do lona. Musíme za ním kráčať krok za krokom celkom sami. Je potrebné sa len trocha viac pozorovať, vnímať, ktoré činnosti nám dopomáhajú k tomu, aby sme mali v sebe viac životodarnej energie. Vtedy tiež spoznáme, že v nečinnosti by sme šťastie nikdy nedosiahli. A na tej ceste, trvalej snahe za vyšším cieľom, postupom času spozorujeme, že šťastie už nemusíme ďalej hľadať, pretože naša cesta je šťastie.

Tomáš Výboch

Foto: pixabay.com

Vložiť komentár