Naše telá sa skladajú z miliónov buniek, ktoré sú plne závislé od nás samotných. Sú závislé na našich rozhodnutiach, náladách, duševnom rozpoložení. Telo je hmota, ktorú ovládame vedome, ale častejšie nevedome. Veľakrát si nie sme vedomí, koľko potlačenej zlosti, viny, sebaľútosti a iných psychických parazitov si nesieme v sebe. Telo však neoklameme. Ono s tými parazitmi musí žiť a znášať náš nezdravý spôsob života od stravy až po vzťahy, čo všetko reflektuje úroveň našej sebaúcty. Môžeme si namýšľať veľa pekných vecí, no zvyčajne v strednom veku sa začne ohňostroj chorôb a rôznych chronických problémov. Už to nemusí súvisieť len s dedičnosťou, je to batoh, do ktorého sme si nakladali už od narodenia. No v súčasnosti vidíme aj veľa detí a mladých ľudí trpieť na autoimúnne ochorenia. Viníme pritom modernú dobu, umelé chemické látky, žiarenia, nezdravý životný štýl a stres. Otázkou však zostáva, ako vedome počúvať svoje telo.
Telo sa k nám prihovára neustále. Každý nádych a výdych, každý pocit napätia, telesného vzrušenia, búšenia srdca je odpoveďou. Sme zvyknutí sa na tieto odpovede pozerať len zo strany nášho vedomia. Vieme, že keď sme napríklad nervózni, máme isté prejavy. Počas dňa sme neustále konfrontovaní s rôznymi situáciami, ktoré naša myseľ môže logicky vysvetľovať ako priaznivé, ale naše telo ako negatívne. Preto odporúčam sa na celú vec pozrieť z druhej strany. Nevnímajme len to, čo cítime a na čo myslíme, pretože niekedy sme pod takou kontrolou a cenzúrou vlastnej mysle, že nie sme objektívni. Ale vnímajme aj to, čo robí naše telo. V akej polohe sedíme, ležíme, čo máme skrčené, pritiahnuté k telu, čo napnuté. Akú máme chôdzu, držanie tela, mimiku, nemáme náhodou stisnuté zuby? Ak by sme mali celý deň v pätách tajnú kameru a večer by sme si premietli bez zvuku naše celodenné účinkovanie, videli by sme, aká je naša neverbálna komunikácia nemilosrdná. Vraví pravdu, či sa nám to páči alebo nie. Pozrieť sa na seba z tejto strany je skutočne veľmi liečivé. Prebúdza uvedomenie si toho, čo nechceme vidieť a čo vedome potláčame. Darmo sa usmievame na svojho šéfa, keď sú naše prsty napnuté ako pred bitkou. Darmo učiteľ kričí a je hysterický. Učitelia s najväčšou autoritou boli tí, ktorí už len svojou prítomnosťou nastolili ticho v celej triede, nemuseli ani prehovoriť. Ak chceme využiť silu tela, musíme ju najprv objaviť a to je možné len v úprimnej komunikácii s telom.
Naše telo nám dáva odpovede aj v oveľa širšom a hlbšom rozmere ako sú každodenné záležitosti. Sú to otázky životného poslania, sebarealizácie a našej individuality. Rodíme sa so špecifickou telesnou i psychickou konštitúciou. Môžem sa podobať na svojich príbuzných, ale ani jednovaječné dvojčatá nie sú úplne rovnaké. Vážme si svoju telesnú individualitu. Dnešná doba potláča individualitu tela, pretože to prináša trhovej ekonomike zisk. Naša individualita je však kľúčom ku skutočnému úspechu a naplneniu v živote. Robme veci, pri ktorých sa naše telo cíti 
dobre a ostáva zdravé. Stretávajme sa s ľuďmi, ktorí rešpektujú naše telo také aké je. Bude ich zaiste menej ako tých, ktorý sú s nami len za určitých podmienok, ale to, čo získame z nefalšovaných vzťahov, bude skutočné a trvalé. Nesnažme sa za každú cenu zapadnúť a prispôsobiť, pretože to v podvedomí vytvára strach, že oni aj tak raz prídu na to, aký naozaj sme. A žiť pod neustálou kontrolou a v strese ničí naše zdravie a celkový pocit pohody. Všímajme si, pri ktorých ľuďoch sa cítime uvoľnene a nemusíme sa kontrolovať. To sú naši skutoční priatelia. Preto sa pes považuje za najlepšieho priateľa človeka. Nie je to len jeho vernosť voči nám, ale najmä naša vernosť k sebe samému, ktorú si môžeme v prítomnosti domáceho miláčika dovoliť. Dovoliť si byť sám sebou v 21. storočí je luxus, o ktorý sa oplatí usilovať.
Ako teda dospieť k naplneniu životného poslania? Rešpektujme hranice nášho tela, ktoré je uspôsobené práve na to, čo je naším poslaním. Tá správna práca, činnosť, záľuba nám prináša energiu, i keď je fyzicky, psychicky alebo inak náročná. Niektorí ľudia s telesným handicapom majú lepší vzťah k svojmu telu, ako priemerný zdravý človek. Vedia sa radovať zo svojho tela a z možností, ktoré im ponúka. Berú maximum z minima. Neverte, že úspešní sú len tí mladí, krásni a slobodní. Možno sú úspešní, ale na inom bojovom poli ako vy. Vaše pole, to ktoré vám prinesie, čo očakávate, nie je bojové, ale pole odvahy a výziev. Bojové pole tých fyzicky „dokonalých“ je často plné stresu a lži. Prijmite svoje telo a vytvorte si svoju vlastnú dokonalosť, to je cesta k úspechu, ktorý vám nemôže nikto vziať, pretože vychádza z vašej nenapodobiteľnej jedinečnosti. Ak vás príroda stvorila takého aký ste, máte právo byť taký aký ste. Uvedomte si to a váš život sa zmení.
Niekedy máme pocit, že nás telo zrádza, pretože nám bráni v tom, čo chceme. Napríklad neplodnosť. To je veľká rana v živote človeka, keď neskonale túži mať deti. Pre ženy je to jedna z najbolestivejších skúseností. Nemožnosť byť matkou mnohé ženy vnímajú ako nemožnosť žiť, ako stop životu, cítia sa mŕtve a nenaplnené. V dnešnej dobe je možné týmto ženám pomôcť prostredníctvom vyspelej medicíny, ale daň, ktorú musia zaplatiť, je nemalá. Chémia a lieky ničia jedno, aby pomohli druhému. Žena vydrží čokoľvek, len aby sa stala matkou a spraví čokoľvek, len aby ochránila svoje dieťa. I za cenu svojho zdravia. Skúsme sa však na to pozrieť z pohľadu tela, ktoré nie je schopné otehotnieť a možno tým dáva najavo, že i adopcia môže byť riešenie, alebo iná sebarealizácia, pri ktorej môžeme naplno prejaviť materinskú starostlivosť. Pre tých, ktorých sa to priamo dotýka sú to pravdepodobne prázdne slová, ale skúste si to aspoň predstaviť.
Rešpektovať telo sa vypláca a niektoré veci sa môžu potom vyriešiť akoby samé od seba. Snažme sa vždy hľadať tie najšetrnejšie spôsoby liečby ako je to len možné. Pretože ísť proti telu je ako ísť proti životu samotnému. Zvoľme si vždy to najlepšie pre nás a neviňme sa za to, ak to vždy tak nejde. Vina z pádu prináša oveľa viac bolesti ako samotný pád. Rana na tele sa zahojí, ale duša krváca ďalej a svojimi pocitmi prináša telu napätie a v konečnom dôsledku reálnu fyzickú bolesť. Vystúpme z bludného kruhu popierania a jednoducho milujme svoje telo také, aké je.
Foto: pixabay.com