Žena, ulica, dlaň, kosť

Postup polície po nedávnej akcii v Kysaku, podoba, v akej väčšina médií ponúkla celú udalosť svojim príjemcom i postoj veľkej časti verejnosti k tomuto prípadu, ktorý sa dá vyčítať aj z rôznych diskusných fór, ale nielen z nich, prezrádza smutnú a trpkú pravdu o slovenskej spoločnosti. K prívlastkom, ktoré by ju mali charakterizovať si stále nemôže pridať jednu z najpodstatnejších – ľudská.

Tento jej chýbajúci rozmer sa zreteľne prejavuje vo forme verejného a inštitucionálneho postoja k manželke zastreleného muža, ktorého polícia označila za páchateľa viacerých vrážd. V priamom toku udalostí stojí síce len kdesi na okraji, ale, pri plnej úcte k všetkým, ktorí umreli alebo boli zranení, ostáva spolu so svojimi deťmi jedinou žijúcou obeťou tohto prípadu.

Spôsob, akým jej polícia len čiastočne a nejasne oznamovala, čo sa s jej manželom stalo, vypovedá o tom, že jej príslušníci nie sú pripravení takéto situácie primerane zvládnuť, nie sú vyškolení, ako sa za daných okolností správať a ako, napriek všetkému, s empatiou pristúpiť k človeku, ktorý bol v najbližšom kontakte s obvineným, ale sám nenesie žiadnu vinu.

Pre políciu to bol predovšetkým páchateľ, pre túto ženu však znamenal nesmierne veľa, bol jej najbližším človekom, manželom a otcom jej detí. Pre políciu sa v istom zmysle uzatvára prípad, na ktorom pracovala možno pol roka, pre spomínanú ženu sa tragicky končí jedna dlhoročná etapa života, ktorá, podľa nej, bola šťastným obdobím.

Ak teraz trúfalo píšem o jej šťastí, alebo o ich spoločnom manželskom šťastí, neznamená to, že neberiem do úvahy všetko utrpenie, ktoré, ak sa to definitívne preukáže, spôsobil jej manžel iným ľuďom. Ibaže šťastie tejto žene nemožno upierať len kvôli tomu s kým ho prežila, tak ako na ňu nemožno automaticky prenášať vinu a dávať ju do pozície človeka, ktorý si nezaslúži súcit ani pochopenie.

Očakával som, že ak nie iní, tak aspoň jedna z organizácií, ktoré sa venujú týraným ženám, aj keď ide o inú situáciu, poskytne tejto ulicou opovrhovanej žene akúkoľvek potrebnú pomoc, no zatiaľ som sa o ničom podobnom nedočítal.

Len vďaka rodine neostáva celkom osamote. Ľahostajní ostávajú ľahostajní a tupá masa sa ďalej kŕmi mediálnymi vývratkami. Jej anonymným členom je spolu dobre, spája ich akési teplo, porozumenie a sú si nadovšetko istí, že v dlani nemajú zapísané nič, čo by ich raz mohlo navždy z tejto svorky vyčleniť.

Peter Milčák

Foto: pixabay.com