Zakaždým, keď sa zoznamujem s novým mestom, začnem si vytvárať svoju vlastnú, súkromnú mapu a zaznačovať do nej miesta, na ktoré by som sa rád vrátil. Najčastejšie sa za bodkami na mojich mapách skrývajú kníhkupectvá, galérie, kaviarne, cintoríny i parky, ale nájdu sa tam aj celé ulice.
Súkromnú mapu som si po prvý raz pred rokmi začal načrtávať v Toronte, neskôr som k nej pridal svoju mapu Londýna či Varšavy, ale aj Liptovského Mikuláša alebo Kežmarku. Každá takáto mapa je na začiatku plná bielych miest a jej dotváranie je pre mňa radostnou a vzrušujúcou činnosťou.
Pri návrate do zmapovaného mesta sa vždy najprv vyberám do známych priestorov. Zároveň si zaradím do kalendára prieskumnícke dni a vydávam sa hľadať doteraz neobjavené, a preto nezaznačené miesta.
Občas sa mi stane, že po dlhšom čase už niektoré časti mapy nie sú presné a pátranie po konkrétnych objektoch v ich pôvodnom priestore je celkom márne. Vtedy je ešte nádej, že to, čo z mapy zmizlo, sa iba presunulo na celkom iné miesto a bude to treba nanovo nájsť.
V poslednom čase sa však na mojich mapách začali množiť a rozťahovať biele miesta. Najprv sa koncom roka 2008 stratila londýnska galéria The Aquarium, domovský priestor Billyho Childisha a Jamieho Reida, kde boli návštevníkom na požiadanie ochotní vytiahnuť z depozitu maľby, ktoré práve nevystavovali.
V auguste 2009 zasa po tridsiatich rokoch zaniklo torontské kníhkupectvo Pages na Queen Street. Slovo „toronto“ znamenalo v jazyku indiánskeho kmeňa Huronov miesto schôdzok a práve Pages, jediné nezávislé kníhkupectvo v centre so starostlivo vyberanou ponukou kníh a nezanedbateľnou policou na tituly malých vydavateľstiev, bolo po dlhé roky aj miestom stretávania spoločenstva umelcov. Keď sa z okolia postupne vytratili antikvariáty a kníhkupectvo obkľúčili obchody s odevmi slávnych značiek bolo zrejmé, že prudko rastúce ceny nájomného a klesajúci predaj kníh napokon donútia majiteľa kníhkupectvo zatvoriť.
Mám pocit, akoby tu i tam ubúdalo ľudí, ktorí potrebujú prirodzené miesta na nenáhodné stretnutia, vášnivé rozhovory či na spriadanie spoločných plánov. Kníhkupectvo zredukované len na miesto predaja sa zaiste dá preniesť na internet. V internetovom kníhkupectve však nikdy nestretne vydavateľ svojho budúceho autora, autor vydavateľa, ba ani len čitateľov.
Azda by pomohlo, keby sme trvali na svojich súkromných mapách. A každému, kto by o vznik podobnej mapy stál, prezradili súradnice miest, bez ktorých by pre nás takéto mapy nemohli existovať.
Peter Milčák
Foto: pixabay.com