Nedávno som dočítal (resp. skôr dopočúval) výbornú knihu PROPLETENÝ ŽIVOT (nakladatelství Václav Kazda), ktorú napísal MERLIN SHELDRAKE (syn slávneho Ruperta Sheldraka). Je to kniha o hubách a ich úžasných vlastnostiach. Jednou z nich je to, že symbiotické mykorízne huby vytvárajú pod zemou obrovské siete podhubia (mycélium) a zabezpečujú komunikáciu medzi stromami. Staršie stromy tak pomáhajú mladším, posielajú im živiny a informácie o ohrození. Vzájomne výhodný vzťah medzi stromami a inými rastlinami na jednej strane a mykoríznymi hubami na druhej strane spočíva v tom, že rastliny poskytujú hubám cukry, kým huby poskytujú rastlinám minerálne látky z pôdy, ktoré získavajú oveľa efektívnejšie ako rastliny. Tento symbiotický vzťah je už veľmi starý. Siaha už do čias, kedy sa na súši objavili prvé zelené rastliny – lišajníky. Lišajníky sú vlastne symbiózou húb a rias. Objavili sa už v ordoviku, približne pred 500 miliónmi rokov a teramorfovali zem, rozpustili skaly a vytvorili prvú pôdu.
Mycélium je charakteristikou súčasnej doby. Z hľadiska homeopatie súčasná doba má charakteristiky lantanoidov a periódy uránu. Perióda uránu má veľmi blízko k hubám – skryté pôsobenie, na veľkú vzdialenosť miestne alebo po dlhom čase, deštrukcia, rozklad, smrť, ale aj prepojenie a múdrosť, magický svet za hranicami nášho bežného poznania.
Obraz mycélia sa stáva inšpiráciou pre hľadanie nášho nového pohľadu na svet, v ktorom všetko je prepojené a navzájom súvisí. Pomáha nám uvedomiť si, že pohľad na svet, v ktorom človek človeku je vlkom je falošný a nerealistický. Ľudia majú v sebe veľmi silný sklon k empatii, spolupráci, láske. Naša potreba po spoločenstve, komunite, blízkosti iných bytostí je jednou zo základných, hneď po potrebe potravy a bezpečia.